QUO VADIS, DOMINE?

            Legenda hovorí, že apoštol Peter sa pokúšal utiecť pred mučeníckou smrťou v Ríme. Na Via Appia zrazu uzrel Ježiša, ako obťažený krížom kráča mu v ústrety smerom do Ríma. Peter sa spýtal: „Quo vadis, Domine? Kam ideš, Pane?“ „Idem do Ríma, aby som umrel za teba“, odvetil mu Ježiš. Peter porozumel. Vrátil sa do mesta a nechal sa pribiť na kríž.
            Nejeden človek, ktorý sa ocitol tvárou v tvár smrti, jasne precítil úbohosť svojej odvahy. Z histórie vieme, že ani svätci neboli oslobodení od úzkosti a strachu pred ťarchou kríža či smrťou, akokoľvek ideálne by boli vykreslené ich životopisy. Pochybovanie, strach, výčitky, bolesť – to všetko sa vtedy mieša v duši človeka, ktorý stojí pred rozhodnutím, či to chce sám uniesť, alebo sa vloží do náručia Boha a spoľahne sa na jeho lásku.
            V legende zo sklonku Petrovho života sa môžeme nájsť mnohí. Kto z nás nechce byť oslobodený od kríža, kto z nás nemá pokušenie od neho ujsť? Ježiš nás však – podobne ako Petra vracia späť – do rodiny, do narušeného vzťahu, prijať chorobu, na naše miesto v živote – aby sme ho verne žili až do konca.

Možno sa ti niekedy zdá, že nikto to nemá tak ťažké ako ty. Pozri sa však, ako zaobchádzali s nevinným Božím Baránkom.
                                                                                                          John Bevere